Ako vybrať dobré ETF – najdôležitejšie otázky (a odpovede)

Ak si už aspoň trochu prišiel do styku s investovaním, potom Ti pravdepodobne nie je cudzí pojem „ETF“. ETF („Exchange-Traded Fund“ – fond obchodovateľný na burze) v kombinácii s nízkonákladovým brokerom sú totiž jedným z najlepších spôsobov, ako človek dokáže začať investovať s relatívne nízkymi sumami (rádovo v stovkách Euro).

Najmä preto, že (indexové) ETF ponúkajú začínajúcemu investorovi možnosť investovať s dostatočnou mierou diverzifikácie a zároveň ich „správcovské“ poplatky sú oproti bežným podielovým fondom minimálne – iba na úrovni desatín percenta.

Lenže. Ak si na chvíľu sadneš a „Papučovo investorsky“ sa zamyslíš, pravdepodobne zistíš, že máš viacero otázok. Typovo budú asi takéto:

1. Do akého ETF mám investovať?
2. V akej mene sa oplatí investovať?
3. Ako je to s prípadnými dividendami?
4. A vôbec, sú s ETF spojené nejaké riziká?

Do akého ETF mám investovať?

Toto je asi najčastejšia (a najkomplexnejšia) otázka pretože výber ETF je neuveriteľne veľký a zdroje obmedzené. Na výber máš rôzne regióny (US, rozvinuté trhy, rozvíjajúce sa trhy, celý svet), veľkosti spoločností (large cap, mid cap, small cap), ale aj rôzne stratégie (rastové, hodnotové, výnosové), či konkrétne odvetvia. Každé má svoje špecifiká.

Výber trhu

U.S. predstavuje rozvinutý trh s dobrou likviditou a politickou stabilitou. Historicky dosahoval dobré výnosy, častokrát lepšie ako globálny trh. Rozvinuté trhy ako celok tiež investorovi ponúkajú relatívnu politickú stabilitu (aj keď v poslednej dobe sa to o EÚ dá povedať asi len tak-tak), primeranú likviditu a potenciál rastu, riziko je nižšie až stredné. Na strane druhej, rozvíjajúce sa trhy ponúkajú investorovi väčší potenciálny výnos, avšak politické aj trhové riziko je väčšie a rovnako likvidita investícií nemusí byť zrovna ideálna. Z pohľadu regionálneho sa asi budeš rozhodovať primárne na základe nasledujúcich kritérií:

1. Požiadavka na výšku výnosu
2. Tolerancia volatility, prípadne rizika straty celej investície

Výber veľkosti

Väčšie spoločnosti (Large cap) majú zvyčajne nižšiu volatilitu a spravidla aj menej cenovo narastú, zvyknú však mať vyššiu dividendu. Small cap má zasa vyšší potenciál kapitálového zhodnotenia, avšak pri vyššej volatilite, a pravdepodobne aj výška dividendy bude o niečo nižšia (spoločnosti viac investujú do svojho rastu ako do rozdelenia zisku akcionárom). V tomto prípade voľba závisí od tvojich cieľov, investičného horizontu, požiadaviek na výplatu dividend a tolerancie rizika.

Výber stratégie

A nakoniec otázka value vs. growth (hodnota vs. rast). Ja vnímam value a growth investovanie ako komplementárne stratégie. Value je viac „stabilná“, v dobrých rokoch spravidla zarobí menej ako rastová, no v zlých aj menej klesne – má nižšiu volatilitu a taktiež spravidla dividendy sú vyššie. Rastové majú vyššiu volatilitu a spravidla nižšie dividendy. Pri individuálnom investovaní je možné aj k rastovým spoločnostiam pristúpiť cez hodnotovú analýzu, t.j. analyzovať, koľko je rastová spoločnosť reálne hodná, problémom (z vlastnej skúsenosti) je, že väčšinou Ti vyjde, že je hodná menej, ako jej aktuálna cena. V podstate pri hodnotovom prístupe investuješ do kvality spoločnosti, pri rastovom prístupe investuješ do prísľubu budúcej kvality v kombináciami s očakávaniami trhu. Pozri sa opäť na svoje ciele a časový horizont investície. V neskorších fázach investovania chceš mať v portfóliu viac stabilných a menej volatilných investícií, v začiatkoch si môžeš dovoliť ísť viac do rizika.

Fondy Fondov

Fondy fondov (FOF) sú akýmsi vstupom „chudobnejšieho“ investora do sveta diverzifikovaného investičného portfólia. V podstate za relatívne nižšiu sumu vieš investovať do viacerých ETF. Taktiež sa Ti starajú o rebalansovanie portfólia, čím Ti  v podstate šetria čas a úsilie.

Sú však 2 faktory, ktoré treba zohľadniť. Prvým je stratégia FOF a to, či Ti vyhovuje. Prípadne nájsť taký, ktorý je pre Teba vhodný. Niektoré FOF majú tiež aktívne stratégie, čiže nemusíš skončiť s tým, s čím si začal. Opäť je dôležité, ako stratégia a ciele FOF zapadajú do Tvojich potrieb.

Druhým faktorom sú poplatky. Pri FOF platíš poplatky za každý z ETF v portfóliu a tiež aj poplatok FOF. Preto je potrebné si zvážiť, či dokážeš rovnaké portfólio zostaviť aj z individuálnych ETF. Ak áno potom nemusíš platiť navyše poplatok FOF. Budeš však musieť pravidelne manuálne rebalansovať. Rôzni brokeri (napr. Interactive Brokers) však na toto majú pohodlné nástroje, ktoré môžeš využiť.

Ďalšie kritériá

Jazýčkom na váhach pri rozhodovaní sa o tom, ktoré ETF nakúpiť, môže byť aj skutočnosť, či za konkrétne ETF účtuje broker transakčný poplatok. Niektorí brokeri (napr. Degiro, ShareBuilder) majú zoznam rádovo stoviek ETF, ktorých nákup je možný bez poplatku za transakciu. Toto by však malo byť už iba dodatočné kritérium, určite nie hlavné.

Pri výbere ETF je dôležité, aby si si vybral také, ktoré sú vydané renomovaným subjektom (napr. SPDR, Vanguard, Direxion, iShares, ...) a majú dobrú likviditu a nízke poplatky.

Likvidita je jedným z najdôležitejších ukazovateľov pre rozhodovanie o výbere ETF. V podstate sa od likvidity odvíja Tvoja schopnosť kúpiť/predať za rozumnú cenu a v rozumnom čase. Pri nízkej likvidite (počet obchodovaných akcií ETF za jednotku času) sa môže stať, že broker nebude schopný spárovať Tvoju požiadavku s trhom, alebo ak, tak len za cenu, ktorú si nepraješ. Dobrým indikátorom je objem obchodovaných akcií za deň a tiež tzv. bid/ask spread – t.j. rozdiel medzi ponúkanou cenou a požadovanou cenou. Veľké rozdiely sú indikátorom nízkej likvidity. Skús konkrétne ETF sledovať zopár dní počas a uvidíš, ak je na tom s likviditou.

Ďalším problémom nelikvidných ETF je, že majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú zlikvidované (vtipná zhoda výrazov 🙂  ).

V akej mene sa oplatí investovať?

Pri investovaní je treba pamätať na to, že „spotreba“ budúcich výnosov bude prebiehať v konkrétnej mene. Pre väčšinu Slovákov to bude asi Euro (niektorí hovoria, že možno aj rubeľ). Otázka preto je, či investovať len v tejto mene, alebo aj napríklad v USD.

Dôležité je, aby Tvoje investície boli robené v stabilnej mene. Takej, pri ktorej je iba malé riziko devalvácie. Primárne ide o silné svetové meny ako USD, Euro. švajčiarsky frank, či japonský jen.

Kurzové riziko sa dá ošetriť primárne hedžovými operáciami. To je však už nad rámec „Papučového“ investovania, respektíve je to jeho „advanced“ časť.

V dlhodobom meradle bude menový kurz kolísať, tomu sa nevyhneš. Ale pravidelným „priemerovaním ceny“ to do veľkej miery vykompenzuješ. Ak Tvoj broker robí automatické konverzie meny pri nákupe, vyhneš sa potrebe manuálnej konverzie, avšak budeš musieť zaplatiť určitý poplatok, ktorý sa pohybuje  na úrovni cca 0,01% (napr. Interactive brokers) až 0,5% (napr. Lynx) z konvertovanej sumy. Niektorí brokeri majú určené minimálnu sumu poplatku (rádovo v jednotkách EUR), pri iných (napr. Fio) konvertuješ meny podľa nimi vypísaných kurzov bez poplatku.

Okrem toho existujú aj menovo zaistené ETF (majú v názve niečo ako „EUR hedged ...“).

Osobne pri dlhodobom investovaní menu moc neriešim. Keď raz urobím investíciu v USD, potom následné príjmy (predaj, dividendy) sú už v USD. Čiže týka sa to primárne nových investícií v EUR a potom prípadných výberov hotovosti z účtu.

Ako je to s prípadnými dividendami?

Spoločnosti, ktoré sú obsiahnuté v ETF dosť často vyplácajú dividendy. Tým pádom máš ako vlastník akcií ETF na ne nárok. Spravidla rastové ETF majú nižšie dividendy ako výnosové alebo „value“ ETF.

Na Slovensku sú dividendy oslobodené od povinnosti zdravotného poistenia. Aktuálna výška dane z dividend je 7%. Pri dividendách zo zahraničných akcií platí, že je daň vyberaná zrážkovou daňou pri výplate. V prípade, že máš u svojho brokera vyplnený americký formulár W-8BEN, bude Ti z dividend z US akcií strhávaných 15% ako daň (bez W-8BEN je to 30%).

Minimálne v úvodných fázach investovania je dobrou praxou dividendy opäť investovať do nákupu akcií (tzv. reinvestovanie dividend). V takomto prípade máš niekoľko možností.

1. Ak chceš, aby dividendy reinvestoval priamo ETF, hľadaj tzv. „capitalising“ resp. „accumulating“ ETF (opak je „distributing“ resp. „income“, ktorý dividendy vypláca). Príkladom sú napr. iShares Core FTSE 100 UCITS ETF (Dist) a na druhej strane iShares FTSE 100 UCITS ETF (Acc). Akumulačné/kapitalizačné ETF sú však stále dosť zriedkavé.
2. Ďalšou možnosťou je takzvaný DRIP (Dividend Reinvestment Plan) u Tvojho brokera (ak ho poskytuje). Vtedy nákup nových akcií za dividendy zabezpečí broker. Samozrejme, bude Ťa to stáť transakčné poplatky, ibaže by broker poskytoval bezplatné reinvestovanie dividend (niektorí, prevažne americkí, poskytujú). Niektorí dokonca umožňujú čiastkový nákup akcií (t.j. môžeš nakúpiť napr. 0,3716 akcie), iní dividendy kumulujú a reinvestujú ich raz za kvartál, či polrok. Informuj sa u svojho brokera. Takéto služby však poskytujú prevažne americkí brokeri, napr. ShareBuilder.
3. Tretia možnosť je manuálne reinvestovanie – vtedy kupuješ nové akcie sám za bežných nákupných podmienok.

Sú s ETF spojené nejaké riziká?

Primárnym rizikom je základné investičné riziko – že cena bude klesať a Ty prerobíš. Ale to som asi nikoho neprekvapil, či?

Skúsme sa však pozrieť aj na iné typy rizík.

Môže ETF zaniknúť? A čo sa potom stane s mojimi peniazmi?

Každý rok zanikajú rádovo desiatky ETF. Primárnym dôvodom je, že nenaplnia očakávania emitentov a sú „rozpustené“. Ide väčšinou o relatívne nové ETF zameriavajúce sa na veľmi špecifickú stratégiu alebo odvetvie alebo región. Potom nepritiahnu dostatočný záujem investorov, majú nízku likviditu a emitentovi nezarábajú.

Pre investora nejde v prípade likvidácie ETF o nič dramatické. Väčšinou emitent oznámi tento úmysel s určitým predstihom (mesiac). Mal by dobre odkomunikovať, čo sa presne bude diať, aby predišiel prípadnej panike investorov prameniacej z nevedomosti. Cena ETF sa v takomto prípade môže dosť výrazne odkloniť od čistej hodnoty podkladových aktív (tzv. NAV – Net Asset Value). Po oznámení emitent odpredá podkladové aktíva a investorom vyplatí ich podiel na NAV. Toť vsjo.

A čo keď zanikne emitent ETF?

Treba povedať, že investičné spoločnosti spravidla nepodliehajú kreditnému riziku, a preto len zriedkavo skrachujú. Iný prípad sú napr. banky, ktoré majú aj investičnú spoločnosť, aj investičnú banku, aj správcovskú spoločnosť. Ak tieto skrachujú, zoberú zo sebou všetky svoje divízie/dcéry.

Avšak aj v prípade krachu by sa nemalo stať úplne nič. Platí totiž silná segregácia majetku investičnej spoločnosti a klienta. Najčastejšie ETF krachujúceho emitenta preberie iná investičná spoločnosť a všetko funguje bezproblémovo ďalej. V opačnom prípade dôjde k likvidácii ETF spôsobom popísaným vyššie.

Áno, existuje možnosť, že dôjde k nezákonnému ukradnutiu prostriedkov klientov, ale to je mimo rámec bežnej praxe a vtedy sa môžeš už len súdiť. Preto treba vyberať ETF od renomovaných emitentov.

Na záver

Investovanie do ETF sa môže javiť ako jednoduché. V podstate aj je. V porovnaní s investovaním do konkrétnych akcií si nevyžaduje analýzu každej jednej investície. Po úvodnom nastavení ideš v podstate „na autopilot“. O to väčšiu pozornosť je potrebné venovať práve úvodnému nastaveniu. Výber ETF by totiž mal byť v súlade s:

1. Tvojimi cieľmi
2. Tvojim investičným horizontom
3. Tvojou toleranciou rizika a výkyvov

Na základe tohto si spravíš širší výber vhodných ETF kandidátov do portfólia. No a finálny výber by mal byť robený na základe kritérií ako:

1. Reputácia emitenta
2. Likvidita ETF
3. „Správcovské“ poplatky
4. Mena, v ktorej je ETF denominovaný

Viem, že je toho veľa. Preto, ak máš akékoľvek otázky alebo niečo nie je jasné, neváhaj a pýtaj sa...

Chceš vedieť, ako začať investovať?

Stiahni si e-book Investorom za pár klikov

Chcem e-book

Súhlasím s podmienkami a ochranou osobných údajov