Inflácia, vojna a investovanie

Aj keď si odmyslíme aktuálny vojnový konflikt, významný faktor, ktorý hýbe cenami akcií a zároveň veľmi vplýva na naše investičné uvažovanie, je inflácia. Pri investovaní je dôležité brať do úvahy aj infláciu, avšak v posledných mesiacoch sa inflácia stala akýmsi strašiakom, ktorý má potenciál viesť nás k zlým investičným rozhodnutiam.

Čo to vôbec inflácia je a prečo existuje?

Inflácia je honosný pojem pre stav, kedy hodnota peňazí klesá tak, že si za rovnaké peniaze dokážeš dnes kúpiť menej ako napríklad pred rokom. Prejavuje sa rastom cien produktov a služieb a meria sa podľa „cenového koša“, t.j. rastu cien presne definovaného zoznamu tovarov a služieb v čase. Keďže však tento cenový kôš a metodika jeho výpočtu býva rôzna v rôznych krajinách a doknca aj v čase, je zvyčajne náročné presne porovnať rast cien v dvoch rozdielnych regiónoch alebo obdobiach. Inflácia vzniká z dvoch základných príčin – zvyšovanie cien vstupov alebo zvýšenie dopytu. Napríklad, ak sa z nejakého dôvodu (prírodná katastrofa, vojnový konflikt, regulácia, a pod.) zníži objem dostupnej suroviny – napríklad ropy, pričom dopyt po nej zostane rovnaký, kupujúci budú ochotní zaplatiť viac, aby práve oni svoju ropu dostali. Tým sa ceny ropy posunú smerom nahor a ak tam ostanú dlhodobejšie, prejaví sa to na náraste cien súvisiacich produktov a máme infláciu. Na opačnej strane, ak sa ľuďom darí, rastie ich bohatstvo a chcú si za svoje peniaze kúpiť viac. Ak však ponuka zostáva rovnaká, nebude dostatok predmetných tovarov a služieb pre všetkých záujemcov a tak ich cena pôjde nahor. Príkladom môže byť cena bytov v čase nízkych úrokov hypoték – výstavba nestíha za dopytom a ceny závratne rastú.

 Na rozdiel od viacerých „progresívnych“ názorov, určitá miera inflácie je dokonca prospešná. Ak už nič iné, spôsobuje napríklad aj to, že dlžníci zaplatia na splátkach úverov v reálnych peniazoch menej, čo podporuje nákupy a investície do rozvoja. To zas umožňuje firmám zvýšiť ceny svojich produktov a tým pádom aj zisky. V dôsledku to podporuje rast hospodárstva a blahobytu. A akcie rastú. Akýsi „úzus“ medzi ekonómami je, že „zdravá“ miera inflácie je cca 2%, čo je aj dlhodobý cieľ, ktorý si stanovil napríklad FED (US centrálna banka).

Ak je však inflácia už príliš vysoká, má to na hospodárstvo negatívny efekt. Za určitou hranicou vysoké ceny začnú brzdiť dopyt, vysoké náklady brzdiť produkciu, firmy začnú prepúšťať ľudí, stúpne nezamestnanosť, začne kríza, klesne kúpyschopnosť, tým pádom dopyt, v dôsledku zisky firiem a aj ceny akcií. Nízka kúpyschopnosť však zrazí ceny nadol, nízke ceny zas naštartujú dopyt, a tak ďalej dokola ad nauseam.

Samostatnou kapitolou je inflácia počas vojny. Vo vojne je všetkého nedostatok, a preto ceny rastú aj tempom stoviek percent v horizonte dní až týždňov. Častokrát klasické peniaze strácajú úplne hodnotu a ľudia sa obracajú smerom napríklad k zlatu (aj keď aj to počas vojny podlieha inflačným tlakom) alebo v modernom svete možno aj ku kryptomenám. Vojnovú infláciu nie je možné vyriešiť hrou s úrokovými sadzbami ani tlačením nových peňazí, jediný spôsob je počkať na ukončenie vojny a následne sa zamerať na opätovné vybudovanie zničenej infraštruktúry a konsolidáciu vojnou zruinovanej ekonomiky.

Čo robiť s vysokou infláciou?

Ak je inflácia taká vysoká, že by to malo mať „zhubné“ dôsledky na ekonomiku, majú centrálne banky možnosť zakročiť. Primárnym nástrojom je riadenie úrokových sadzieb. Preto centrálne banky zdvihnú úroky, čím sa snažia ľudí primäť brať menej úverov a menej míňať. Cieľom je znížiť objem peňazí v obehu, podporiť skôr šetrenie, ktoré bude viesť k zníženiu cien, a odrádzať od míňania, ktoré by ceny ťahalo nahor a infláciu ešte viac podporovalo. USA aj EU majú dlhodobo veľmi nízke, prakticky nulové úrokové sadzby, avšak v dnešnej dobe, keď inflácia prekročila 7.5% ročne je ich zvýšenie na spadnutie.

Komplikáciou, predovšetkým pre Európu, je však prebiehajúci konflikt na Ukrajine. Európa je do veľkej miery závislá na surovinách z Ruska, pričom konflikt spôsobuje zvyšovanie cien týchto surovín. Ak bude konflikt trvať dlho, vysoké ceny surovín význame prispejú k zvyšovaniu cien v Eurozóne, čo bude mať negatívny dopad na celkovú ekonomiku. Problémom  však je, že zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré dokáže pomôcť pri inflácii ťahanej dopytom, nebude mať v tomto prípade želaný efekt. Práve naopak, ak v čase vysokých cien vstupov Európska centrálna banka (ECB) ešte sťaží prístup ku kapitálu zvýšením úrokov, môže to ekonomickú krízu ešte umocniť. Preto si myslím, že aj keď V USA k zvyšovaniu úrokov (a možno aj významnému) dôjde už tento rok, ECB sa obmedzí na urýchlenie ukončenia podpory trhov nakupovaním cenných papierov, avšak k zvyšovaniu úrokových sadzieb počas prebiehajúceho konfliktu nepristúpi. Preto boj s infláciou v Eurozóne bude podľa mňa trvať dlhšie ako v USA.

Dopad na investovanie

Inflácia tak, ako prospieva dlžníkom, neprospieva veriteľom ani investorom, pretože jej výška pôsobí proti dosiahnutému zhodnoteniu. Ak mi investícia zarobí ročne 3% a inflácia je 2%, reálne zarobím len 1%. A to nie je nič moc. Avšak dnes, kedy je inflácia vyše 7%, sa človek-investor začína obávať, že jeho investície nezarobia ani na infláciu. Prirodzene tak rozmýšľa, do čoho investovať, aby jeho peniaze nestrácali hodnotu. Investície do akciového trhu už nestačia, pretože v čase očakávaného rastu úrokov majú trhy tendenciu skôr klesať. A tak investori vo vidine porazenia vysokej inflácie obracajú pozornosť k ešte viac rizikovým možnostiam.

Snažiť sa poraziť dnešnú vysokú infláciu extra rizikovým „investovaním“ je chyba

Je viacero dôvodov, prečo dnes naháňať vysoký výnos v snahe poraziť aktuálnu infláciu je chyba.