Kedy predať?

Pri investovaní je vedieť „kedy predať“ možno ešte dôležitejšie ako vedieť, kedy kúpiť. Prečo? Nuž hlavne preto, že je to práve predajom, kedy investor „zreálňuje“ svoj dovtedy papierový kapitálový zisk alebo zabraňuje potenciálnej strate, prípadne ju minimalizuje.

Napriek tomu si dovolím tvrdiť, a to bez toho, aby som mal k dispozícii nejaký oficiálny prieskum, že väčšina investorov NEMÁ pravidlá a plán, kedy predať.

V diskusii k výnosovému portfóliu náš „kolega v papučiach“ položil otázku:

„...všimol som si, že hodnota niektorých titulov (napr. National Grid) je vyššia ako ich vnútorná hodnota čomu rozumiem tak, že je vyššia ako vypočítaná rovnovážna cena na základe valuačného modelu. Nie je teda čas ju predať, pripadne zaktualizovať vnútornú hodnotu či sa potenciál nezmenil?“

Kedy je teda správny čas predať?

V Papučovom investorovi máme tri základné kritériá. Investíciu odpredávame vtedy, ak:

• Prestala platiť investičná téza;
• Cena výrazne prekročila stanovenú vnútornú hodnotu a do budúcnosti nie je potenciál rastu, pričom výška vyplácanej dividendy neospravedlňuje ďalšie držanie spoločnosti v portfóliu; alebo
• Existuje lepšia alternatívna investícia.

Investičná téza je hlavný dôvod, prečo investíciu kupujeme. V našich analýzach uvádzame aj okolnosti, za akých investíciu odpredať. Ide predovšetkým o situácie, kedy dôjde k „materializácii“ rizík spojených s podnikaním spoločnosti, do ktorej investujeme. Ak dôjde k takejto situácii, zvažujeme, aké dopady to bude mať na celkový biznis, či sú dočasné alebo permanentné a či je spoločnosť stále dobrou investíciou. Vo väčšine prípadov prehodnotíme aj valuáciu. Na základe týchto vstupov rozhodujeme, či spoločnosť predáme. V oprávnených prípadoch, najmä ak dospejeme k názoru, že negatívny vývoj je dočasného charakteru, sa však môže stať, že práve takáto situácia a s tým spojený pokles ceny pre nás predstavujú príležitosť na ďalší nákup (pozri aj článok na tému investičných emócií).

Výrazné prekročenie vnútornej hodnoty je veľmi relatívny pojem. Už len z toho dôvodu, že valuácia je veľmi subjektívna záležitosť. Ja osobne mám hranicu pre „výrazné“ niekde na úrovni 10-15%. Pri takomto prekročení sa pozerám na výšku dividendy a zvažujem, či v portfóliu máme inú investíciu, pri ktorej by kombinácia výšky dividendy, potenciálu rastu ceny a celkovej rizikovosti „vychádzala“ lepšie. Pritom do úvahy beriem aj celkovú diverzifikáciu portfólia naprieč odvetviami či trhmi. Ak takú investíciu v portfóliu máme, pre kľudný spánok preferujem nadhodnotenú investíciu odpredať a peniaze radšej „vraziť“ do už existujúcej lepšej príležitosti. Toto je dôvod, prečo v kapitole Dôležité udalosti okrem súhrnu udalostí uvádzame aj náš pohľad na to, či je daná investícia momentálne vhodnou kúpou.

Lepšia alternatívna investícia je akýmsi rozšírením možnosti výberu z už existujúcich zložiek portfólia. Ak viem peniaze investovať s vyšším potenciálnym výnosom alebo s porovnateľným výnosom, avšak pri nižšom riziku, zdravý rozum káže učiniť tak.

Lepšia investícia však nemusí vždy byť len taká, ktorá viac vynesie, ale napríklad aj taká, ktorá zabezpečí nižšie krátkodobé kolísanie ceny alebo podporí diverzifikáciu portfólia. Zvlášť u dôchodkových portfólií je bežné, že podľa horizontu potreby peňazí sa investície presúvajú z akcií do dlhopisov alebo na termínované účty.

Asi toľko teda k téme odpredaja. Povedané by som v na záver v krátkosti zhrnul do nasledujúcich „prikázaní“:

• Pri každej investícii maj stanovené pravidlá, kedy ju predať.
• Poznaj a pravidelne sleduj vývoj svojich investícií.
• Vždy sa snaž obzerať po nových investičných príležitostiach. Najprv však hľadaj kandidátov medzi tými, čo už vlastníš.
• Riaď svoje investície tak, aby ich zloženie zodpovedalo „horizontu potreby peňazí“.

Otázky? Komentáre? Poznámky? Na to je určený priestor pod článkom 🙂